MyMusicBlog

Čakanie v daždi, Strácam ťa, Baby, Som tvoj, či notorický známa 911-tka. Mnohí si ju pamätáme, aj ako jingel rádia Rebeca z 90tých rokov. Toto je v podstate gro piesní z prvej sólovej dosky, zakladateľa a gitaristu skupiny Team Dušana Antalíka.

Tento dnes už zberateľský album, vyšiel v roku 1995, a má názov 911. Pred dvomi rokmi, uzrela svetlo sveta, druhá sólovka Dušana Antalíka pod názvom FIKCIA. Časový odstup medzi oboma albumami, je neuveriteľných dvadsaťdva rokov.

Keď už sme pri prvej sólovke Dušana Antalíka. Prvý kontakt s jeho pesničkami som zaznamenal, práve na vlnách rádia Rebeca. Relácia mala názov Slovenská hitparáda rádia Rebeca, moderoval ju Jano Haliena a vysielala sa v nedeľu. Boli to práve, prvé dve piesne, ktoré sa tam viackrát objavili. Už ani neviem, ktorá z nich sa mi páčila viac. Či tá rýchlejšia, takmer v štýle country.

Alebo pomalá, gitarová. Album. Fikcia mi v porovnaní s albumom 911, príde viac uhladený. Je iný aj, čo sa týka zvuku.

Zaujal ma aj modrý obal albumu, s pekne zvoleným písmom. Ktorý tvorí názov albumu.

Tvorcovia sa vyhrali aj s bookletom. Ešte dobre, že sa mi pri rozbaľovaní, nepodarilo poškodiť digipackový obal albumu.

Dosť by ma to v tomto prípade mrzelo. Poslucháč dostane v desiatich piesňach všetko, čo album má mať.

Mne samotnému sa páči, dobre zvolenie poradie piesní. Okrem toho, sa mi pozdáva aj žánrová pestrosť a chytľavosť textov. (Bez vlasov a bez hrebeňa), je titulnou piesňou albumu Fikcia. Klavír, postupne striedajú bicie a gitary.

Text hovorí o tom, ako by mal fungovať tento svet a ľudia v ňom.

„Preto mám pocit, že to všetko dobre dopadne, láska nám dáva nádej zmeniť veci na lepšie, dobrým šťastie dá, zlostným osud povie nie, je to tak…dnes už o tom niečo viem. Občas som ako blázon, obchádzam všetky trendy, hrám song s čudným názvom, dobré by bolo keby: keby každý z nás chápal o čom je to dnes, že s pokorou bude lepší svet.“

V piesni sa miestami ozve dvojhlas, ktoré poznáme aj z albumov skupiny Team. Pieseň (Noc čo noc) je síce o niečo rýchlejšia. Opäť s chytľavým textom o láske.

Dve ľahšie skladby, strieda song tvrdšieho razenia (The End). Máme za sebou tri úvodné skladby, v ktorých sa naplno prejavuje žánrová pestrosť albumu. Mňa však najviac zaujala pieseň (Zjavne nahnevaný, mierne unavený).

Hodil by sa jej aj podnázov Viac nie. Hoci sa jedná o najpomalšiu skladbu celého albumu.

Mám pocit, že ho oživí. Pred časom pustil ôsmy, radový album skupiny Team – Mám na teba chuť. Tento album uzatvára, pomalá pieseň Zvon. A v podstate ho aj svojím spôsobom aj oživuje. Rovnaký pocit som mal aj pri albume Division Bell od skupiny Pink Floyd. Uzatvára ho totiž pieseň High Hopes. Album 911, paradoxne oživila pieseň Čakanie v daždi.

Pieseň (African Women’s Eyes) má síce anglický názov. Slovenský text však hovorí o hlúposti sveta, a neslobode v akejkoľvek forme. O čom väčšina z nás ani nevie, alebo o tom vedieť nechce. Protestsong číslo dva v sebe ukrýva názov samotného albumu. Po prvom vypočutí piesne (Fikcia), sa mnohí stotožnime s jej obsahom. Politika, médiá a stres -:).

Viac k tomu, hádam netreba dodávať. Do sveta vzťahov a ľudskej duše, Nakrátko nahliadneme aj piesni s názvom (Podivný priateľ). Jedinou textárskou zmenou na albume je pieseň (Kvapky farebných snov). Tu sa pod text podpísala manželka Dušana Antalíka Katka. Pohľad na zadnú stranu obalu. Hovorí o tom, že výroba albumu Fikcia. Je v tomto prípade, výhradnou záležitosťou pána speváka. Výnimku tvoria, len fotky a obal. Celý album uzatvárajú piesne (Dnes už nie a Hlavne nezáväzne).

Pohľad na internet mi prezradil, že album Fikcia vznikal, počas koncertnej činnosti skupiny Team. Dúfam len že sa nepotvrdia slová z piesne číslo štyri Viac nie, alebo nebodaj Kto ma tu nahradí, som na vymretie druh. A dočkáme sa aj albumovej trojky Dušana Antalíka. Potešila by aj reedícia albumu 911.