MyMusicBlog

K tomuto albumu mám zvláštny vzťah. Nielen preto, že ho považujem za klenot slovenskej populárnej hudby. Ale aj preto, že sa s ním spája moje detstvo, a zároveň aj spomienky na prvé hudobné skupiny. Na Veľkú noc som chodil s otcom po kúpaní, a za utŕžené peniažky som si kúpil magnetofónovu kazetu, s tretím  albumom skupiny Team.

Na prvú tzv. originálku sa proste nezabúda. Občas mi príde na rozum, ako som stále z  kazety vyberal biely obal, kde boli všetky údaje aj s menami členov skupiny. Teraz sa tomu hovorí booklet. Mená členov som sa naučil naspamäť. Stačilo, len ukázať prstom na obrázok tváre. na krabičke opusáckej kazety. Automaticky zo mňa vypadlo: Antalík, Dočekal, Habera, Kántor, Siegel, Válek. Dokonca aj na preskačku. Mal som vtedy desať rokov.

Gitaroví reef piesne (Nebuď pes), ktorá medzičasom zľudovela, najmä hláška „Počúvaj, nebuď pes..“ Dáva na známosť, hudobnú pestrosť samotného albumu. V podobnom, aj keď trochu jemnejšom duchu sa nesie pieseň (Zlí chlapci). Mnohí sa pri pohľade na text, nostalgicky vrátime do čias pubertálnych. „Každý z nich skrýšu má. Zle robia dievčatám. Takým chlapcom kedysi bol som sám..“

Ani som si neuvedomil, že prvá gospelová pesnička, ktorú som počul. Bola práve, tretia pieseň, z tretieho teamáckého albumu (Starý zákon). Autorom všetkých textov na albume je Daniel Hevier.

Hudbu k jednotlivým piesňam si v tomto prípade rozdelili Dušan Antalík, Paľo Habera, Milan Dočekal a Július Kinček.

(Ženy a kvety sa nekradnú). Škoda, že sa tejto piesni nedostalo viac pozornosti. Nielen, že ju považujem za jednu z najkrajších, pomalých, slovenských pesničiek. Taktiež ju považujem aj za jednu z top skladieb celého albumu Team 3. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že skladba pôsobí jednotvárne. Stačí sa pozorne započúvať a zistíme, že španielku postupne, vystrieda medika elektrických gitár. Celé to pekne dopĺňa pravdivosť textu : „ Veď ženy a kvety sa nekradnú. Ženy a kvety sa nekradnú.“

Kedykoľvek siahnem po tomto albume. Vždy si najprv pustím túto pieseň. Až potom si ho púšťam od začiatku. Keď som v úvode spomínal pestrosť albumu, nemýlil som sa. Dve pomalšie veci, opäť strieda rýchlosť v  piesní  (Óda na tie cesty po tele).

Pravdepodobne na tzv. porevolučný chaos, reaguje song číslo sedem (Vitajte do zlých čias).

„Každý s každým sa srdečne rozoštval. Smejú sa len bývalí. Človek aby sa po nociach vonku bál.
Že ho niekto oval!“ Nielen prvá gospelová pieseň, ale aj prvý protest song. Ide mi teraz v hlave.

Niekedy načnem, tretí album skupiny Team aj piesňou (Čo nás čaká), ktorú taktiež považujem za jeden z pilierov tohto albumu. „Kam to vedie veď máme zákaz, Nechci vedieť čo nás čaká.

Je to bledé a ty si taká. Iba trápenie.“ Do rádií, ako stvorené, Vôbec by nebolo na škodu, ak by ju hudobní redaktori občas vytiahli z archívov. Myslím si, že by znela dobre aj na koncertoch.

Nerád by som v tejto súvislosti vynechal (Ženy v bielom). „To sú tie kandidátky na manželstvo.
Vždy pripravené na vydaj. Núkajú seba aj s príslušenstvom. A sľubujú ti stály raj.“

Tvorcovia albumu si zrejme povedali, že najlepšie nakoniec. Album, pozvoľna uzatvára legendárna (Severanka), ktorá jednoducho nemôže chýbať v repertoári skupiny Team.

Top single sa väčšinou, nachádzajú na predných priečkach albumov. Pieseň (Držím ti miesto), uzatvára tento kultový album. Neobvyklé, ale zapasovala tam, kde to je.

Už len kvôli tejto pesničke sa oplatilo, dopočúvať kazetu do konca, Vždy som sa tešil aj na klip s vrtuľníkom, s nálepkou vydavateľstva na boku, Nehovoriac o tom, že za bicími sedel David Koller. Dodnes sa stretávam s názorom, že Team trojka, bola asi najlepšia. Súhlasím, pretože je z nej cítiť precíznosť. To sa samozrejme, týka aj ďalších albumov tejto skupiny.

Trojka, čoskoro oslávi tridsiatku. Možno by stálo za úvahu, urobiť turné práve k tomuto albumu. S tým, že ho skupina Team odohrá celý. Ktovie, možno sa nakoniec, tak aj stane.

Album Team 3, vyšiel v reedícii v roku 2008. Produkoval ho Július Kunček, a pod zvuk sa podpísal Ivan Jombík.